Na stojaka na káve... č.11
aj v dobe koronovej vypijem svoju kávu za cca 2 min. a vždy si pri tom niečo vypočujem...
osoby: 2 ženy v produktívnom veku, jedna z nich veľmi rozrušená
Už čakali na svoj nápoj, keď som vošla.
Jedna z nich bola veľmi rozrušená a naozaj veľmi rozčúlená.
Čakala som, že sa každú chvíľu rozplače.
Tá druhá ju chlácholila: "Neber si to tak, mala si len smolu."
Emócie ale boli silnejšie.
Tichým, no plačlivým hlasom oponovala. Vraj nič nechápe. Veď nejde o to, čo sa stalo, ale o to, čo v tom autobuse vlastne ona, plne platiaci cestujúci môže.
Autobus bol poloprázdny, boli tam voľné miesta, nesedela na sedadle pre invalidov, tak prečo sa do nej tá seniorka obula?
Neobmedzovala ju v pohybe, nezavadzala jej, len sedela a okolo boli ďalšie voľné miesta. A nestalo sa jej to prvý raz.
Kľudnejšia pani, takým zamysleným hlasom poznamenala, že aj jej sa už niečo podobné stalo a tiež nad tým rozmýšľala. Vraj ju chápe a má pravdu.