Na stojaka na káve... č.11

 aj v dobe koronovej vypijem svoju kávu za cca 2 min. a vždy si pri tom niečo vypočujem...

osoby: 2 ženy v produktívnom veku, jedna z nich veľmi rozrušená 

 Už čakali na svoj nápoj, keď som vošla.

Jedna z nich bola veľmi rozrušená a naozaj veľmi rozčúlená.

Čakala som, že sa každú chvíľu rozplače.

Tá druhá ju chlácholila: "Neber si to tak, mala si len smolu."

Emócie ale boli silnejšie.

Tichým, no plačlivým hlasom oponovala. Vraj nič nechápe. Veď nejde o to, čo sa stalo, ale o to, čo v tom autobuse vlastne ona, plne platiaci cestujúci môže.

Autobus bol poloprázdny, boli tam voľné miesta, nesedela na sedadle pre invalidov, tak prečo  sa do nej tá seniorka obula?

Neobmedzovala ju v pohybe, nezavadzala jej, len sedela a okolo boli ďalšie voľné miesta.  A nestalo sa jej to prvý raz.

Kľudnejšia pani, takým zamysleným hlasom poznamenala, že aj jej sa už niečo podobné stalo a tiež nad tým rozmýšľala. Vraj ju chápe a má pravdu.