Doba praje introvertom...

... povedal môj sused, keď som si skracovala cestu z obchodu, cez jeho všetkoservis a starinárstvo v jednom. Opieral sa o polohrdzavý plot ,ktorý asi pre istotu, podopierala z druhej strany, hlava našek rodiny.

Usmieval sa ako dobrý vojak Švejk, aj keď on sa usmieva neustále. Tento úsmev bol ale iný. A nebol to len úsmev, čo ma na ňom zarazilo. Bolo to celkové vyžarovanie, absolútna spokojnosť, pohoda a pokora.

                                  foto a úprava: autor textu osobne a vlastnoručne

 Vraj konečne je všetko tak, ako má byť. Všetko sa spomalilo, všetko pribrzdilo. Doba konečne praje introvertom.

Vraj o tom vieme svoje.

Čosi na tom bude.

So "spomalením" nemám problém. Okolie, aj zákazníci v súčasnej situácií akceptujú, že do "civilizácie" chodím 2x do týždňa. Predtým to bol problém. Vraj som lenivá, pohodlná, prichádzam o kšeft, takto sa nepodniká, vymýšľam, vyhováram sa, poprípade, že nám ide len o peniaze a pod.

Hlava rodiny, ešte stále podopierajúc plot, pritakávala.

Spomalenie nám osobne prospelo, profesne, aj súkromne. Niečo sme úplne zahodili, niečoho sme sa vzdali, niečo sme prekopali, s niečím sme začali....